Posledne zbohom Tebe, Elen.

Draha moja Elen!

Uz dlho predlho sa Ti neviem dovolat, dopisat. A dlho som ani netusil co sa deje. Az od Marty som sa 23.12., ze si nam odisla. Navzdy. Neviem, ako daleko je nebicko, kam si nam odisla. Len velmi pevne dufam, ze sa tam mas dobre. Tam Ta asi uz nic neboli. Velmi nam tu chybas. Velmi sa trapim, ze som sa Ti tak malo v poslednej dobe ozyval. Citam si stale dookola nase SMSky, maily, chat. A vycitam si, ze som sa Ti castejsie neozyval. A tak velmi si to potrebovala. Mam v hlave tolko otazok, co by som sa Ta rad opytal. Obavam sa, ze odpovedi na to sa uz ale nedockam. V takej chvili som ochotny sa poddat nejakej hypnoze, aby som Ta mohol stretnut.

Toto tu som musel napisat, lebo to potrebujem dostat zo seba. Tak vela na Teba myslim. Prosim, odpust mi, ze som sa Ti tak malo ozyval v poslednej dobe. Viem, ze to Ta k nam uz nevrati. Stale som na Teba myslel a stale myslim, a v srdci mam zrazu jednu obrovsku dieru, prazdno. Tak kratko sme sa poznali. Tak malo sme si toho aj povedali.

Posledne roky boli poznacene tym, ze mi odislo viacero tych najcennejsich ludi. Najprv mama pred 10 rokmi, potom otec uz vlastne pred dvomi rokmi, a minuly rok babka vo februari a Ty na konci roka. Uz neviem, co si mam o tom vsetkom mysliet.

Vsetko je tak velmi pominutelne. Nezalezi na tom, ake auto si clovek kupi, ako som uz napisal minule v jednom emaile, dolezite je zobudit sa. Neviem si ani predstavit, co musia prezivat Tvoji Honzovia. A co rodicia, a Daniela.

Chcem Ta este raz pekne poprosit o odpustenie, ze som Ti tak malo volal, aj ked si ma potrebovala. Len verim, ze mi to odpustis a ze si odchadzala od nas aspon s malou spomienkou na mna.

Som nesmierne stastny, ze som Ta mal moznost v zivote spoznat. Vdaka Tebe som opat videl Pariz, vdaka Tebe som sa tam s Emily zasnubil. Prave vdaka Tebe mi Francuzsko este viac prirastlo k srdcu.

Navzdy Tvoj priatel Jarino.

P.S. trapi ma aj to, aku mam strasne deravu pamat, nepamatam si, kedy sme si prvykrat pisali. Bolo to velmi davno. No aj tak preslo len velmi malo casu, este si nas nemala opustat. Uz nikdy Ta nepbudem pocut rackovat do telefonu alebo ked sa nahodou stretneme, uz nikdy si spolu nevypijeme skvele vinko. Kto mi kedy znova povie slunicko? :((((((( A tak Ta tymto odprevadzam na tu put, kam sa raz vsetci vyberieme. Odpocivaj v pokoji. Nikdy v zivote na Teba nezabudnem a verim, ze az raz pride moj cas, tak sa tam vsetci doleziti stretneme.