Tak sme dohodli konečne termín a už aj miesto. Za obeť nám padne Veľká Homola. Je sobota ráno, počasie je výborné, bicykel je skontrolovaný, nejaké to náradie si beriem so sebou, čo ak. Už len zistiť, či mi vojdu dva biky do kufra môjho favorita a môžeme vyraziť. V Bernolákove už na nás čaká Juro, tak sa rozbalíme, nasadáme a šliapneme do pedálov. Pravdu povediac, mal som predstavu o tom, že sa vyhneme aspoň trocha asfaltu, ale nevyšlo mi to. Nevadí však. najprv máme pred sebou Chorvátsky Grob, potom Slovenský, za ním Viničné, obchádzame Pezinok, cez Vinosady až do Modry. Tu si dáme krátku pauzu, urobíme zopár fotiek a môžeme šľapať ďalej. Začíname sa štverať do kopcov, nad Modru, smerom k Zochovej chate.
Iba bývalé toalety a pamiatka po sprchách dáva tušiť, že tu bolo kedysi snáď kúpalisko. Voda však prezrádza, že tu kúpať sa už dávno nik neodváži. Sadneme na chvíľu, odpočinúť si. Dáme si jedno zdravotné pivko, kofolu. Tak a môžeme sa pustiť ďalej. Nemáme to už ďaleko, ale čaká nás asi ten najhorší úsek cesty. Niektoré úseky nám dajú riadne zabrať, hlavne asi ten posledný, pod rozhľadňou.
Keď však vyjdeme na vrchol, odmena je zaslúžená. Ešte zopár schodov a výhľad na okolitú krajinu nás odmení. Úžasná panoráma. Vyberám svoj foťák, Mišo svoj a už sa cvaká. Trocha mrakov nám bráni vidieť objekty v pozadí. Chvíľu postojíme, pokocháme sa tou nádherou a pustíme sa na cestu nazad.
Vraciame sa inou cestou, lesnou cestou. Perfektný vzduch, slnko. V Modre sa dostávame na to isté miesto, kde sme si dali pauzu a tak sa púšťame po asfalte späť. Okolo Pezinka, cez Vinosady, oba Groby. Ešte zájdeme na kofolu do Ivanky pri Dunaji k vode (neskôr si namočíme nohy do vody, po celom dni v pedáloch to pôsobí ako balzam).
V Bernolákove môžeme opäť naložiť biky do kufra auta a vraciame sa späť do Bratislavy, spokojní, že nám počasie vyšlo, ze sme nepotrebovali žiadne náradie ani obväzy. Teraz už si len nájsť ďalšiu trasu, kam vyraziť, vziať foťák a napísať o tom zopár riadkov.
