streda 28. februára 2007

... úroveň nášho zdravotníctva

ilustračné foto
Pred asi týždňom som sa takmer na vlastnej koži mal možnosť presvedčiť, čože to tí naši lekári sú zač. Nedá sa ich všetkých hádzať do jedného vreca, to by som im krivdil, ale čo dokážu, tak nad tým sa niekedy zastaví rozum.
Otec, aj vďaka svojmu veku a stratou manželky, mojej mamy, sa dostal do situácie hrozne náročnej na psychiku. Čas síce plynul, nuž ale keď raz s niekým žijete asi 35 rokov, určite to zanechá hlboké jazvy.
História toho všetkého je dosť dlhá a toto nemá byť miesto, kde sa to všetko dozviete. Podstatné je to, že sa mi podarilo konečne ho dostať k lekárovi na vyšetrenie, pretože mal potiaže s chodením. Po prvotnom vyšetrení sa lekár čítajúci RTG snímok rozhodol oznámiť, že otec má prasknutú panvu, čo ma síce vôbec nepotešilo, ale skonštatoval som, že aspoň sa už dozvieme definitívne, čo sa s ním deje. To definitívne ešte nebolo dostatočne definitívne. Vlastne okamžite sa vybavili papiere na prevoz do inej nemocnice, kde ho mali odoperovať. V ten deň sa nakoniec operácia nekonala. Až duhý deň, keď už bol pred operáciou som sa dozvedel, že z prasknutej panvy je zrazu zlomená stehenná kosť.
A tu sa mi natíska otázka, ako sa pán doktor mohol tak seknúť. Je nepochopiteľné pre mňa, ako môže lekár z RTG snímku vyčítať to, čo tam ani nieje, ak by si, dajme tomu, nevšimol niečo čo tam je, tak to možno pochopím, ale uvidieť niečo čo tam nieje, hm, na to už treba aj fantáziu. A zrejme pán doktor má fantáziu dobrú. To si nechcem predstaviť, čo by sa stalo, keby došlo k tomu, že otcovi budú operovať prasknutú panvu.
Som rád, že to nakoniec dopadlo o niečo jednoduchšie. Poznám meno lekára, ktorý to mohol mať na svedomí. A budem ho volať "Dr. Cvach". Ale v duchu sa denne pýtam, či je to normálne. Lekári sa sťažujú, že majú príliš veľa nadčasov, že sú tým pádom slabo zaplatení. Le povedzme si, má právo takýto lekár si vôbec žiadať čo i len výplatu?